Tears Of Dementoffka 4 - 21. 11. 2009

späť »

Štastie je vrtkavé. Známa veta, ktorá plne vystihuje priebeh štvrtého pokračovania série akcií známych ako Tears of Dementoffka.

Zdalo sa, že po obrovskom víťazstve spred niekoľkých mesiacov je naše UBN na vrchole svojich síl a víťazstvo je na dosah. Podarilo sa nám rozbiť útočnú skupinu NATO pri ich útoku na našu kľúčovú bázu, pomstili sme sa ničivým nukleárnym útokom na zradnom kolaborantskom obyvateľstve a vyviezli sme zariadenie s biologickou zbraňou, ktorá bola našou hlavnou nádejou na totálne víťazstvo.
Čo čert nechcel, vrtuľník, ktorý privážal technikov s diaľkovým odpaľovacím ovládačom havaroval kdesi v horách tesne po skončení TOD3. Okamžite bola zahájená pátracia akcia s cieľom lokalizovať vrak a získať ovládač. No po nájdení stroja nás čakalo nemilé prekvapenie - po ovládacom zariadení ani stopy! Dva týždne prebiehala pátracia akcia v širokom okolí. Prehľadávalo sa bezprostredné okolie, statky, domy, vypočutých bolo nespočetné množstvo miestnych obyvateľov. No bezvýsledne. Nakoniec prišla správa od informátora pracujúceho tajne v štruktúrach NATO a OSN:

Niekoľko členov útočnej skupiny NATO prežilo potupnú porážku a stále pôsobia v oblasti ako partizáni. A majú naše kľúčové zariadenie. NATO posiela záchranný tím, ktorý ich má lokalizovať a spolu so zariadením evakuovať. Okrem toho má NATO v pláne zriadiť novú základňu priamo na našom území. Z podrobnej správy sme vyzistili nasledovné:
1. Stratený tím (MIA) má naše zariadenie a ich úlohou je spojiť sa s hlavnými silami
2. Hlavné sily majú vytýčiť tri vysielače, ktoré vytvoria trojuholník umožňujúci leteckému prieskumu podrobné mapovanie priestoru
3. Prieskumný tím v oblasti má cieľ lokalizovať miesto pre novú základňu NATO

Naša reakcia nenechala na seba dlho čakať. Všetko začalo prípravou operačnej skupiny. Klasickú zostavu Task Force 1258 dopĺňal už tradične SUN a prizvaný bol tím Blackwater, ktorý sa série TOD zúčastnil prvýkrát. Nanešťastie už v tejto fáze neprebiehalo všetko podľa našich predstáv. Z potrebného počtu minimálne 30tich operátorov sa nám podarilo zhromaždiť len 19.

Prípravná fáza prebehla v poriadku. Všetky zúčastnené tímy sa stretli presne v dohodnutý čas na meeting pointe, kde prebehol krátky brífing a rozdelenie jednotlivých úloh.
Náš plán bol nasledovný: Vytipovať vhodné lokality pre nepriateľský výsadok hlavných síl a byť na mieste skôr než oni. V celom operačnom priestore boli určené kľúčové body označené príslušným číslom. SUN pozostávajúci z dvoch operátorov (Saliven, Tombo) dostal na starosť bod 2 - kótu 814,8 a zriadiť na ňom pozorovateľňu. Seal Team 4 o počte dvoch operátorov (Netmen, Palo) dostali za úlohu strážiť juhozápadný prístup do operačnej zóny (bod 18). Zebra Company (Zebra, Viťo, Dano, Boss a ich hosť Jazvec) dostali na starosť bod 11 - vrchol lúky a jeho okolie približne v strede operačnej zóny. Blackwater (George, Marenko, Rišo, Juro, Laky) dostali bod 12 - kľúčový most na východe, miesto sútoku dvoch potokov. Náš tím (AIB Levice - Rainmaker, Dolvich, Ironman, Pain, Luco a kameraman Mišo) si zobral na starosť bod 13 - lúku s dobrým výhľadom na celú južnú časť operačného priestoru.

Po brífingu a kontrole výzbroje (pri ktorej sa zistilo, že oba guľomety - Minimi Para a UKL vz 59 nefungujú) sme sa vydali na určené pozície. SUN a Seal Team samostatne autami a zvyšné tímy spoločne pešo. Ako prvý sme preskúmali bod 10. - starý salaš s kravínom. Keďže by mohol byť dobrým miestom pre úkryt jednotky MIA, postupovali sme nanajvýš opatrne. Po niekoľkých minutách sme mohli priestor považovať za bezpečný. Počas zaisťovania priestoru som započul zvuk od cesty pripomínajúci buchnutie dverí. Spolu s Ironmanom sme to šli preveriť. Prebehli sme lúku do blízkeho lesíka pri ceste a čakali. Nič podozrivé sme v najbližších minutách nezaznamenali, tak sme sa vrátili k zvyšku skupiny. No len čo sme sa vrátili, spozorovala zadná hliadka pohyb práve v tom lese za lúkou. Chvíľu nebolo jasné, či sa nejedná o nejakého civilistu, no po identifikovaní zbraní a výstroje bolo jasné, že ide o nepriateľa. Všetci sme okamžite zaľahli rozmiestnený pozdĺž lúky chránený valom nad lesnou cestou. Okamžite som požiadal Zebra Company, aby sa k nám pridali a vrátili sa od salaša. Nepriateľ sa medzitým začal presúvať do lesa naľavo od nás - vždy prebehol jeden z nich cez lúku, avšak mimo dostrel našich zbraní. Po chybe v komunikácii, kedy sa nám zdalo, že nás nepriateľ obchádza z oboch strán došlo k friendly fire zo strany prichádzajúcich Zebrovcov. Vyžiadalo si to jedného zraneného (Luco a zdržanie pri ošterovaní). Keď už bolo jasné, že pravé krídlo je bezpečné a všetci nepriatelia sa presúvajú našim ľavým krídlom (predpokladali sme, že ich cieľ je salaš) sme sa dali do ich prenasledovania. Samozrejme naše zdržanie spôsobilo, že sme s nimi stratili vizuálny kontakt. Zebrovci postupovali južne pozdĺž lúky nad salašom, Blackwater priamo do kopca napravo od Zebrovcov a my sme postupovali údolím ponad potok juhozápadným až južným smerom. Po pár minútach hlásil George kontakt s nepriateľom. Nevedel mi však bližšie určiť, ktorým smerom a ako ďaleko nepriateľ je, pretože mi podával len spostredkované správy od jeho tímového kolegu, ktorý nemal vysielačku.

Zrazu sme začuli streľbu. Okamžite som rozhodol, že sa musíme spojiť s ohrozenými jednotkami a rozbehli sme sa im na pomoc. Znamenalo to však prekonanie asi 10 metrov hlbokej rokliny ktorou pretekal potok a potom asi 50 výškových metrov strmým kopcom. Snažili sme sa manévrovať tak, aby sme nepriateľa dostali do klieští - Blackwater zo severu, Zebrovci z východu a my zo západu. Tesne pod vrcholom kopca mi Dolvich posunkami hlásil, že má kontakt s nepriateľom. Zrovnali sme sa do línie a začali paľbu. Tesne predo mnou som zazrel dva kontakty. Útočili sme od slnka, čo nám poskytlo taktickú výhodu. Pár prískokov pod krycou paľbou a už som bol v ideálnej pozícii. Spolu s Painom sme ich oboch zlikvidovali. Dolvich s Lucom útočili krajom lesa napravo od mňa s Painom. V diaľke som zazrel ďalších troch nepriateľov ako knifekillom “dokončujú“ našich kamarátov z Blackwateru. Pred sebou ležali dvaja zranení nepriatelia (Mike a Kliešť) a chvíľu som váhal, či ich prehľadať. Spýtal som sa, či majú pri sebe nejaké zariadenie. Chrčajúci a umierajúci Mike však povedal, že zariadenie u seba nemá. Nechal som sa zlákať bojom a utekal na pomoc ostatným (neskôr som zistil, že po prehľadaní by som získal dôležité dokumenty, mapy, frekvencie…). Po chvíli sme získali palebnú prevahu a neprateľ sa dal na ústup, po chvíli už išlo o útek. Nič to však nebolo platné, prišli sme neskoro. Celý Blackwater bol KIA spolu s našim medikom Ironmanom, ktorý im pribehol na pomoc a snažiac sa ich zachrániť obetoval svoj život. Stačilo by 5 minút a prežili by vštetci. Nepriateľa sme ďalej prenasledovali až na hranicu lesa východne od salaša. Boli sme však jediná skupina schopná boja v dosahu. Zebra Company bola roztrúsená v širokom okolí a mali jedného zraneného, ktorého bolo treba ošetriť. Museli sme sa teda prenasledovania vzdať.

Nasledovala krátka porada. Snažili sme sa vytipovať možné oblasti, kde by mohol nepriateľ vytíčiť trianguláciu, no s takto zredukovanými silami to bola extrémne ťažká úloha. Seal Team 4 sa presunuli k bodu 2 a posilnili tak našu prítomnosť v severnej časti. Saliven hlásil nepriateľský kontakt, čo sme si spojili s jednotkou, ktorú sme prenasledovali. Urýchlene sme spustili presun našich síl. Zebrovci smerovali späť k autám a my sme vyrazili priamo k bodu dva a prehľadávali sme lesné porasty ktoré sme cestou míňali. Tesne po tom, čo sme prehľadali všetky vrcholy, otvorené priestranstvá (triangulačné vysielače museli byť na voľnom priestranstve) mi bola doručená správa od informátora. Zariadenia sú už 20 minút v prevádzke a na zničenie aspoň jedného z nich nám ostáva už len 40 minút. MIA tím s odpaľovačom sa nachádza vo východnej časti priestoru v 1km okruhu od jazera. Rozhodli sme sa ignorovať triangulačné tímy pretože za 40 minút bolo s tak malou skupinou nemožné snažiť sa ich lokalizovať a sústredili sme sa na MIA tím s cieľom získať naše zariadenie za každú cenu späť. Zebrovci boli opäť v pohybe - nasadli do áut a smerovali k bodu 8 - kóta 740,0. Náš tím spolu s ST4 si zobral na starosť bod 7, čo bola malá lúka a SUN smerovali k bodu 6. Po dorazení na bod 7 som dostal ďaľšiu správu od informátora: Nepriateľ sa presúva na evakuačnú zónu Echo 2. Približná poloha: západný cíp mapy, severne od bodu 18. Keďže sme sa nachádzali úplne mimo, bolo nám jasné, že jediný, kto môže do žiadanej zóny doraziť včas sú Zebrovci, ktorý to mali k svojim autám najbližšie. My sme sa rozhodli počkať na 7mičke, kým dorazia SUN. Čas sme vyplnili rýchlym obedom (MRE to istí). Následne sme sa začali presúvať k svojim vozidlám. Zebra Company medzičasom patrolovala v cieľovej oblasti snažiac sa zachytiť evakuujúce nepriateľské jednotky. Preskúmali body 20, 19, 14 a 12. Pri poslednom z nich z odposluchu nepriateľskej komunikácie sme vytušili, že nepriateľ musí byť niekde v okolí.

Nasledoval regroup, krátka porada, kde sme pôvodne zamýšali vytvoriť hliadky po pomerne širokom pásme západnej hranice operačného priestoru. Ale ako sme videli padať hmlu hustú ako mlieko až vyplnila celú dolinu, sme začali uvažovať, že nepriateľ možno zvolí svoj evac niekde inde. Opäť sme sa rozdelili. Zebrovci si zobrali bod 11 - lúku nad salašom a okolie a SUN + AIB zaistili okolie bodu 18. Bod 18 ležal severne od nemenovanej obce. Museli sme prekonať strmé jarky, močiar a obchádzať niekoľko plotov. Začal som uvažovať, či by niekto v tejto hmle a prichádzajúcej tme vôbec išiel. Znovu som pozrel do mapy a vtedy mi to došlo. Severne od nás ležal bod 16, lúka uprostred lesa, s dobrou prístupnosťou, ideálny evakuačný bod zodpovedajúci popisu. Ihneď som sa spojil so Zebrom nech sa tam vydajú. My sme sa medzitým vracali k autám. Keď som započul do vysielačky, že Boso má kontakt, už som si bol istý, že som sa nemýlil. Ani som nemusel nič hovoriť a chalani začali spontánne utekať späť k autám. Bolo 16:30 a zdalo sa nám, že to ešte môžme stihnúť. Ale o 15 minút neskôr, už na mieste sme sa dozvedeli, že sa nepriateľ stihol evakuovať. Bolo po všetkom. Prehrali sme a to na celej čiare.

Výsledok: NATO splnilo všetky svoje úlohy - umožnili letecké snímkovanie, podrobne zmapovali terén, zachránili svoju stratenú jednotku a čo je najhoršie, získali naše odpaľovacie zariadenie. A to všetko len za 3 padlých. Straty na našej srane boli 6 padlých.

Čo dodať na záver? Aj keď sme prehrali a zažili v podstate len jedinú prestrelku počas celej akcie, bola to paráda. Malo to šťavu, po celý čas sme boli o krok pozadu a snažili sa zo všetkých síl dohnať čo sa dalo. Ďakujem všetkým zúčastneným, za skvelé herné zážitky, stálo to za to.

Text:  Rainmaker (AIB Levice)
prevzatý so súhlasom zo stranky airsoftarea.sk

Za celý BlackWater ďakujeme organizátorom .... (už aby bola TOD5)
George